1. januára 2021

Quo Vadis, Ervín?

Keďže ktosi ujebal okná z blízkej nemocnice, do Ervínových uší sa noc čo noc dostávali bolestné stony zbytočne umierajúcich. Hoci Ervín nebol z najbystrejších, bral to ako náznak, že v republike je čosi v neporiadku.

"Čo robíš so svojím životom?" spýtal sa Ervín sám seba. "Sporím na operáciu pre vnučku," odpovedala mu zošúverená starenka, ktorej práve sral na cecky. Ervín na ňu fľochol zlostným pohľadom a nasrdene si utrel zadok. Sprosté reči mu vždy pokazili orgazmus.

Ráno Ervín vyniesol do komunálneho odpadu sprznené telo transexuálneho liliputána, zapriahol kurvy do štvorzáprahu a vybral sa v republike nastoliť poriadok.

11. apríla 2020

Ekologický príspevok

      Ako syfilitický úd
        vnikli sme,
       medzi vlhké steny

   ohanbia matky prírody.

 Možno to najskôr chcela,
  možno sa jej to páčilo,
        až kým nezistila,

 že nie sme nežní milenci,
 ale kokoti.

 Grobianskí.


Nežná Kvetana odložila svoj batikovaný denníček a poňala sa topiť ratolesti v plastovej vaničke.

Zísť z uhlíkovej stopy čosi stojí.

22. januára 2020

Univerzálna liečba

V to osudné ráno nebol doktor vo svojej koži. Bol v koži pacienta. Zvýšená teplota, závraty, zvracanie a hnačka do perín. 

S tým všetkým by sa dajako vysporiadal, keby ho tak hrozne nebolel mozgový úd. Nebolo iného východiska, len okamžite navštíviť kliniku. 

"Pán doktor, ochorel som." 
"To je mi ľúto, pán doktor. Poďte ďalej."

Doktor za doktorom zatvorí dvere a podá mu fonendoskop.

"Nech sa páči, pán doktor, viete čo máte robiť." 

Doktor vďačne prikývne, obvinie si pomôcku okolo krku a potichu sa obesí na kľučke.

8. januára 2020

Láska nejde cez žalúdok

"Džesika, si jedinečná žena. Vieš mi dať čosi, čo žiadna iná."

Ďuso sa na Džesiku dlho zadíval.

"Mohla by si, prosím, prestať robiť drahoty?"

Neplnoletá neviestka Džesika si naveľa vytiahla sklené oko a pustila sa do práce.

22. januára 2015

Obedné menü (outro)


Záclonku stráži veľká potetovaná biletárka. Táto opo-žena to nemala v detstve ľahké, preto sa často ukrývala do svojho bohatého vnútorného sveta plného poézie, kde bola šťastná aj napriek svojim telesným defektom. Samu seba vnímala ako záhadnú sfingu a záujemcov o vstup do súkromného salónika častovala záludnými hádankami. 
 
Neušetrí ani mňa: Kedy mesiac v slnko vnikne a noc vo dne takto vznikne?

Chvíľu predstieram dumanie a opáčim: Keď popol vstane z fénixa a pojebú feny psa.

Nie, 20.3.2015 - Jej neprístupný výraz v miestach, kde bežní ľudia nosia tvár, naznačuje prísny zákaz vstupu pre moju osobu. No akonáhle jej do hrtana zabodnem vidličku, padá predo mnou na kolená a doširoka roztvára bezchrupé ústočká. Špičkou lakovky jej preborím podnebie a rozvážne vstúpim. Ostatní stravníci sa len ticho uškŕňajú do tanierov.

Za záclonkou sa práve koná podujatie, ktoré sa odjakživa tešilo veľkej obľube v radoch myslí zmámených syntetickým opiátom, najmä pre optimálnu rýchlosť akcie – slimačie zápasy. Okolo ringu, kde prebieha krvavý boj o titul vo váhovej kategórii do 25 gramov bez domčeka, sa hrčí niekoľko stovák zhypnotizovaných fanúšikov. Mnohí z nich sú na zápase zainteresovaní aj finančne a tak im nik nezazlieva, keď sa bojovníkov snažia vyviesť z miery hlasnými urážkami, vyhrážkami či sexuálnymi narážkami. 
 
Práve sa chystám vykonať to, načo som sem prišiel, keď ma vyruší jeden z úslužných trpaslíkov, ktorí divákom ponúkajú občerstvenie. Na znak toho, že nemám záujem, mu len mávnem rukou po tvári. Naďalej však dobiedza: Prepáčte pane, ale máte čosi na nohe. 

A skutočne, vôbec som si nevšimol, že za sebou po celý čas vlečiem obéznu mŕtvolu. Zbavím sa jej trením nohy o hranu stola a podám stručné vysvetlenie: Chcela mi zjesť topánku, ale bolo to pre ňu priveľké sústo.
V ringu zatiaľ dochádza k zdrvujúcemu útoku. Mocnejší z mäkkýšov svojho súpera zviera v tuhom škrtení a pomaly, ale isto ho posiela do bylinkovej omáčky. Dav sfanatizovaných divákov sa vo vytržení natisne k pódiu a vtedy prichádza ten správny moment.
Rev obecenstva prehluší detonácia trhaviny, ktorú som deň pred duelom naočkoval do ulity jedného zo zápasníkov. Zajtra bude výborné obedné menü.





13. novembra 2014

Obedné menü (intro)


                    Pre vás?

       Judášovú polievku a

                    Áno, jeden judášik, ďalej?

       a kuracie rebierka v kapucni. Jaké sú omáčky na výber?

                    Zmrzlinová a rascová.

       Ďakujem. 
 
                    Nech sa lúbi, tri deväťdesiat. Vám?

    Čínsku horko-trpkú a dva hentie marmeládované hady, zabaliť.


Na prvý pohľad bežná vývarovňa na rohu, ale nedajte sa pomýliť. To zaujímavé sa deje za záclonkou. 
 
Za záclonkou sa schádzajú najmä výrobcovia, distribútori a fajčiari kryštálu, v ktorom sa ukrýva kúzelné dráčatko. Poláskať sa s ním, to je ultimatívny cieľ všetkých ľudí. Ale dovoliť si to môžu len tí, čo si to môžu dovoliť. Môj brat si to dovoliť nemohol.

Kým pustilo všetko mäso, museli mu držať hlavu v hrnci dobrú poldruhahodinu. Potom mu na vyvarenú lebku nasadili klobúk a posadili ho do električky. Výnimočne ho nechytil revízor, takže si ho všimli až večer, keď mu bezdomovcov vyhladnutý pes odtrhol sánku a schrúmal ju na schodoch. 
 
Ale čas mojej pomsty nadíde. Hneď ako dojem zákusok.

26. októbra 2014

Guru

Svätopluk Krespič to urobil po prvý raz. Chcel to skúsiť už mnohokrát predtým, ale až teraz nabral odvahu. Po vytretí zadku nehodil toaletný papier priamo do misy, lež ho pomaly vytiahol a zdvihol pred svoju tvár. Zahľadel sa. Na jeho prekvapenie, hovno na papieri vytvorilo drobné písmenká. Pomocou lupy pomaly čítal:


Ovčiarska česť 
(námet TV seriálu) 
V malebnej krajine, medzi končiarmi veľhôr a mohutným korytom širokej riavy učupene leží – ovčiarsky veľkostatok. Na ňom, pod dohľadom svojho prísneho, tvrdého otca Michala, poctivo robotuje mladý, len dvaadvadsaťročný Jaro. Junák je to mocný a švárny, ani neškúli, no so ženami veľa skúseností nemá. Nuž len silnými ručiskami stíska ovčie vemená a sníva o nádhernej deve, čo by mu dni v službe a noci pod perinou spríjemnila. 
Statok početným ťažkostiam čelí – Michal chorľavie, nestačí obriaďovať košiare a nové predpisy z Európskej únie taktiež dobrotu nepáchajú, nových antikorových geletiek treba. Vrámci modernizácie, v pôvabných krpčekoch značky Adidas, docupitá i Ester. Na svet prišla v ďalekom Prešporku a za zootechničku sa vyučila v slovenských miest matke, starobylej Nitre. Nedávno sa v nešťastí stala sirotou, keď jej mať i otca pohrýzol besný kôň. S Jarom sa do seba zahľadia. 
Najväčší svár však vypukne medzi Jarom a jeho mladším bratom, Mrchavým Ferom. Už jeho meno naznačuje, že si krivé tesáky brúsi na celé gazdovstvo a len striehne, kedy otec Michal zakape i svojho rodného brata o zákonité dedičstvo pripraví. Aj o Ester. 
A otec si celé svoje tuberkulózne pľúca ide vykričať, keď sa dozvie, že jeho synak sa s kurvišťom z Petržalky ťahá. Pľuje oheň a síru a Ester len preto zo služby neprepustí, lebo zootechnikov je nedostatok. Tak aspoň Jarovi vydedením a vyprášením kožuchu pohrozí. 
Podarí sa mladej dvojici prekonať všetky kultúrne rozdiely? Vyhnú sa všetkým neprajcom a zachránia ovčín? Prijme Michal na smrteľnej posteli Ester za svoju nevestu, celé dedičstvo prenechá Jarovi a Mrchavého Fera trafí zaslúžený šľak?
Svätopluk dlho nerozmýšľal. Originál toaletného papiera okamžite zaslal do sídla súkromnej televízie. Zo Svätopluka sa cez noc stal guru televíznej zábavy.

6. januára 2014

Snack Bar Jedenástka

"Heil Hitler!" slušne pozdravil recidivista Vlado a pripažil pravicu. Potrpel si totiž na zdvorilosť. Objednal si malú borovičku. Keď mu krčmár nalial trojdecový pohár, Vlado odšuchtal k prázdnemu stolu a posadil sa. Vypil borovičku a rozvážne sa vydávil do popolníka.

Štuchancami sa k baru pretlačil Igor, veterán Jedenástky. Vraj sa ponáhľa, lebo už je temer deväť a nestihol ešte ani zmastiť ženu, ani strieskať deti. Každé dieťa už býva vo vlastnom a kým ich všetky navštívi, bude aj polnoc. Za komunistov bolo lepšie, deti mal doma. "Tradícia je tradícia," zakončil a s bicyklovou reťazou v ruke vykročil do tmy pred Snack Barom Jedenástka.

Občiansky aktivista Johann sa celému Snack Baru pochválil, ako zaraz vyrieši problémy s neprispôsobivými občanmi a túlavými psami - spojí nízkoprahovú ubytovňu s útulkom pre psy. Zvíťazí hladnejšia skupina. Osadenstvo Jedenástky sa zhodlo, že Johann by mal ašpirovať na politickú funkciu.

Tesne pred záverečnou sa tehotná čašníčka Ilona dostala do fyzickej potýčky s recidivistom Vladom. Ilona bitku neprehrala.

8. mája 2013

Mačacie nebíčko

Možnosť, že by bola tupá, jebnutá piča, si Monika nepripúšťala. Okrem trtkania totiž vynikala ešte v jednej oblasti - vedela dokonale predstierať svoje absolútne pracovné vyťaženie. O tom, že tupou, jebnutou pičou bola, však nebolo žiadnych pochýb.

Monika tiež vedela svoje jebnuté nápady výnimočne kvetnato vychvaľovať. Zväčša šlo o obratne zamaskované kupliarstvo. Pod zavádzajúcou hlavičkou eventového marketingu sa skryli i uslizené papule impotentných papalášov, prisaté na loná mladučkých modeliek. Niekto by to pomenoval len zvukomalebne - dávením. Monika tomu vravela úspech.


Samuel, obyvateľ susedného paneláku, rád zajebával mačky lopatou. Mnohí sa naňho preto zlostili, nazývali ho netvorom a vyhrážali sa mu fyzickou likvidáciou či trestným stíhaním. Niektorí však svoju zlosť skrývali za ľútosť. Vraj jeho život musí byť mimoriadne prázdny, studený a nudný, keď musí zajebávať nevinné zvieratká lopatou. Takéto vyjadrenia boli veľmi kúl, zneli skoro ako z nejakého artového filmu.

Ľudia nechápali, že vraždenie umňaukaných potvoriek bolo to jediné, čo Samuela chránilo pred prázdnotou, chladom a nudou vlastného života. Ostatní predsa nemali ani to a tak im neostávalo, než Samuelovi závidieť náplň života.


Monika sa naopak cítila nenaplnená. Nielenže veľkosť penisu jej nového priateľa bola nepriamo úmerná jeho účtovnej hodnote (mal Maserati), chýbalo jej ešte čosi. Niečo malé a chlpaté, prítulné, nežné a pritom samostatné, aby sa na to mohla počas početných výtrtov na pár dní vyjebať. Voľba bola jasná - kúpi si mačku.

Samuel so záujmom sledoval nového štvornožca - prisťahovalca do paneláku naproti. Dlhé večery trávil plánovaním dômyselných spôsobov, ktorými by sa prepracoval k mačičke. Nespočetne mnoho krát si na plyšovej makete skúšal ten správny úder. Skúšal krátke údery zápästím i dlhočizné odpaly s príklepom. Konečne našiel úder, ktorý mu vyhovoval.


Aj keď by nešťastný zablúdilec na tento blog čakal rozpleštenú mačaciu hlávku, tento príbeh sa končí inak. Mačka sa totiž pod tlakom života s tupou, jebnutou pičou radšej sama vyjebala z okna a uškvarila sa na električkovom vedení. Samuel zosmutnel. Na túto mačku sa až príliš tešil a teraz boli jeho lovecké nádeje zmarené. Lopatu si od smútku zajebal doprostred čela a naposledy s bolesťou vydýchol.

21. novembra 2012

Generačná výmena názorov

Petrov otec je narkoman. Toto povolanie je dnes už čosi vzácne, Petrov otec zostáva azda posledným narkomanom v celučičkej Stupave. Petrov otec považuje narkomániu za čosi cnostné a starosvetské, za vymierajúcu tradíciu. Byť narkomanom je náročné a nebezpečné. Môžete sa predávkovať a umrieť.

Naproti tomu, v Stupave je mnoho feťákov. Feťákom v podstate nič nehrozí, odhliadnuc od hovoriacej mačky a 45 centimetrovej erekcie. Alebo vám môže zajebať aj inak.

Peter je feťák. Nerozumie otcovmu odhodlaniu plniť svoje poslanie. Peter rád fetuje a neznáša otcovu hudbu. Má rád svoju hudbu. Petrov otec si svoju hudbu vždy púšťa, keď je Peter unavený po prefetovanej noci. Celú noc sa natriasal na svoju hudbu. Petra otcova hudba vždy rozčúli. Ako aj tento raz.

Otec sa na svoju hudbu nenatriasa, lež pokojne sedí na kuchynskej lavici. Podriemkava. Petrovi zajebalo, preto otca udrie kľúčom z golasady. Otec sa prekopŕcne, nahmatá pod lavicou vypchatého tchora a hodí ho po synovi. Peter nerozumie, myslí si, že je predávkovaný. Otec pribehne a kopne zmäteného Petra do prirodzenia. Peter sa za zvuku nenávidených gitár skrbáľa na zem.

Na scénu prichádza opitý dedo. Sekerou jebne po šiji syna aj vnuka. Takéto kurvy živiť nebude.