21. novembra 2012

Generačná výmena názorov

Petrov otec je narkoman. Toto povolanie je dnes už čosi vzácne, Petrov otec zostáva azda posledným narkomanom v celučičkej Stupave. Petrov otec považuje narkomániu za čosi cnostné a starosvetské, za vymierajúcu tradíciu. Byť narkomanom je náročné a nebezpečné. Môžete sa predávkovať a umrieť.

Naproti tomu, v Stupave je mnoho feťákov. Feťákom v podstate nič nehrozí, odhliadnuc od hovoriacej mačky a 45 centimetrovej erekcie. Alebo vám môže zajebať aj inak.

Peter je feťák. Nerozumie otcovmu odhodlaniu plniť svoje poslanie. Peter rád fetuje a neznáša otcovu hudbu. Má rád svoju hudbu. Petrov otec si svoju hudbu vždy púšťa, keď je Peter unavený po prefetovanej noci. Celú noc sa natriasal na svoju hudbu. Petra otcova hudba vždy rozčúli. Ako aj tento raz.

Otec sa na svoju hudbu nenatriasa, lež pokojne sedí na kuchynskej lavici. Podriemkava. Petrovi zajebalo, preto otca udrie kľúčom z golasady. Otec sa prekopŕcne, nahmatá pod lavicou vypchatého tchora a hodí ho po synovi. Peter nerozumie, myslí si, že je predávkovaný. Otec pribehne a kopne zmäteného Petra do prirodzenia. Peter sa za zvuku nenávidených gitár skrbáľa na zem.

Na scénu prichádza opitý dedo. Sekerou jebne po šiji syna aj vnuka. Takéto kurvy živiť nebude.

11. septembra 2012

Milovník prírody

Zolino, umelec našich čias, si zaumienil konečne preraziť. Miestnej ožranpunkovej skupine preto napísal text pesničky.

Znel takto:

V krajine jazvecov,
neviem byť nad vecou.
Biela-čierna krásota,
farebnosť je prázdnota.

(R)
Jazvec, jazvec,
veľká vec,
oblíž kokot,
zedz palec.

Zúbky, ušká, jazýčky,
najebem do pesničky.
Estetiku jazveca
najebem zas do vreca.

(R)

Mám jazveca vo vreci,
vrece visí na pleci.
Niekto robí ráno kliky,
ja mám zasa iné zvyky.

Ľudia zvyky prepáčia,
aj keď sa im nepáčia.
Veď najavo nedávam,
že jazvece jebávam.

(R)

Zoli bol so sebou nadmieru spokojný.

"Nik nikdy nepríde na to, čo som svojou lyrikou myslel."

A odišiel za svojou ryšavou milenkou, tam, kde líšky dávajú dobrú noc.

8. apríla 2012

Na ceste za šťastím

Vinco po roku odvykačky vzal svoj zhyzdený rozum do hrsti.

"Môj život je lemovaný samými znamenitými úspechmi," bilancoval.

"Mám krásnu ženu a dve vydarené deti."

"V kariére som dosiahol samotný vrchol. Nik v celom obludáriu nezožerie naraz toľko azbestu."

Pocit sebeuspokojenia, ktorý kedysi prinášala droga, sa však nedostavil. Keď Vinco dovykašliaval posledné ružovkasté zhúžvance, predostrel rodine svoje rozhodnutie: "Hádam by som si mal zajebať s nejakým buzerantom z Pokecu."