Zolino, umelec našich čias, si zaumienil konečne preraziť. Miestnej ožranpunkovej skupine preto napísal text pesničky.
Znel takto:
V krajine jazvecov,
neviem byť nad vecou.
Biela-čierna krásota,
farebnosť je prázdnota.
(R)
Jazvec, jazvec,
veľká vec,
oblíž kokot,
zedz palec.
Zúbky, ušká, jazýčky,
najebem do pesničky.
Estetiku jazveca
najebem zas do vreca.
(R)
Mám jazveca vo vreci,
vrece visí na pleci.
Niekto robí ráno kliky,
ja mám zasa iné zvyky.
Ľudia zvyky prepáčia,
aj keď sa im nepáčia.
Veď najavo nedávam,
že jazvece jebávam.
(R)
Zoli bol so sebou nadmieru spokojný.
"Nik nikdy nepríde na to, čo som svojou lyrikou myslel."
A odišiel za svojou ryšavou milenkou, tam, kde líšky dávajú dobrú noc.
