Spomienka na Ezopa

Výbeh pred kurínom v onen slnečný deň ponúkal svojmu obyvateľstvu príjemný pobyt na čerstvom vzduchu. Boli tam všetky, okrem jednej.

Sliepočka Žanet, tá pýcha nelietavej hydiny, totiž nikdy nenašla zaľúbenie v tradičných slepačích aktivitách, akou je napríklad tupé skackanie po dvore. Namiesto toho v improvizovaných podmienkach svojho bidielka vyvíjala nové technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Vedecká práca jej nepriniesla mnoho priazne zo strany príslušníkov svojho plemena, leda ak zlomyseľné ďobnutie do krku. No ona naďalej zanovito zobáčikom do prachu črtala zložité schémy, trpezlivo spracúvala vzorec za vzorcom. Stála na prahu objavu, ktorý by priniesol niekoľkonásobné zvýšenie efektivity premeny energie v geotermálnych elektrárňach, v zanietenej mysli už formulovala svoju prezentáciu na medzinárodnom energetickom kongrese...

No tu prišiel gazda v ogrcanej košeli, hrubou rukou chytil Žanet za krk, presvedčil sa, že opäť nezniesla jediné vajce, hrdzavým žabykláčom jej odjebal hlavu a odkopol ju na hnojisko.

Kurínom sa snáď dodnes nesú ozveny potlesku desiatok zakrslých krídiel.

Fedorova nová vášeň

Fedor sedel na obrubníku a utieral si sopeľ do rukáva. Plakal, tak ako na začiatku každého všedného dňa. Len čo rozlepil oči, okamžite sa mu zaliali slzami. Neprestávali sa rinúť celé hodiny, kým akýmikoľvek prostriedkami neotupil zvyšky svojich citov.


Fedor totiž trpel otrasnými preludmi, inak nazývané skutočnosťou. Ich desivosť spočívala v absolútnej nezaujímavosti, sterilnej bezvýraznosti a beztvarosti. Čriepky reality, Fedorom zvané "otravné pičoviny", zahŕňali pomalých chodcov, televíziu, nahlas telefonujúcich spolucestujúcich, dobrákov vždy ochotných pomôcť, jeho matku a skupinu Elán.


Pre Fedora bolo kruté si uvedomiť, že rovnako beztvarý, sivý a mdlý je aj on sám. Zúfalý, začal zvažovať únik zo začarovaného kruhu neustáleho nákupu a konzumácie drog, striedaných obludnými stavmi triezvosti.


Dlho dumal, až kým neprišlo osvietenie. V tom výnimočnom momente prišiel k poznaniu, že sú len dva spôsoby, ktorými sa odlíšiť od ostatných ľudí, ako sa vynoriť z desivo pokojného mora obyčajnosti. Buď prejaví svoju výnimočnosť blogom s príspevkami o svojich náladách, amatérskymi ekonomickými analýzami, zúfalo slabými haiku a pohľadmi na vnútropolitickú situáciu, alebo si pripraví šalát z červenej repy, artyčokov a nadrobno nasekaných novorodeniatok.


Fedor si napokon vybral morálne menej závadnú alternatívu. Jeho blog sa stal jedným z najpopulárnejsích blogov vôbec. Zverejnené recepty priniesli radosť mnohým jeho napodobiteľom.

Uhol pohľadu

Karol pracuje v továrni na zábavu. Pri páse. Sedí a sústredene skladá súčiastky rozmanitých produktov.

Karol je vizionár. Nevidí pred sebou nezmyselné beztvaré pičoviny, ale radostné úsmevy rodín pri televíznych prijímačoch, vášnivý hlas víťaza hitparády sprevádzajúci úspešných podnikateľov pri nákupe golfových mokasín, dvanásťročné ženy, ktoré si obkresľujú obrázky z módneho magazínu na svoje tváre.

Do továrne prichádza aj nový zamestnanec Jonatán. Pri pohľade na pás však nevidí dych vyrážajúce obrazy nádherného sveta, ale realitu.

Karol teda zostal veľmi prekvapený, keď si všimol, že nový kolega má vlastné predlaktie zaborené v pažeráku a z nosa mu trčia črevá.

Dlho však neotáľal. S jasným zámerom chytil nebožtíka za ochabnuté rameno a prekotil ho na pás.

Karolovu myseľ okamžite prežiarili vízie nebývalej krásy.

Ambície

Jaro zaspal a začal snívať. Snívalo sa mu o čiernej dôstojníckej uniforme jednotiek SS-Totenkopfverbände. Sníval o ostnatých drôtoch, strápených tvárach bez života, vychrtlých postavách v pásikových zdrapoch oblečenia. Sníval o zlostných nemeckých poveloch. Sníval o komore, zvnútra pokrytej akvamarínom zlúčenín kyanidu.

Vo sne plavne preletel k bráne s nápisom "Arbeit macht frei". Videl samého seba, prechádzať pásom smrti medzi vonkajším a vnútorným oplotením. Sledoval strážnikov s nabitými samopalmi, ktorí údermi pažieb, kopancami a nadávkami usmerňovali pohyb najnovšieho transportu. Všetci vdychovali pach tiel spaľovaných v nedaľekom krematóriu. Tlak vzduchu nedovolil dymu unikať a ten sa dusivo šíril popri zemi ako zhmotnenie ľudského utrpenia.

Jaro vo sne vošiel do svojej kancelárie. Usadil sa do kresla a preleštil Železný kríž I. triedy. Pyšne sa zadíval na smrtihlava na golieri svojho saka. Všetky ekonomické ukazovatele prezentovali projekt ako mimoriadne úspešný. Zlaté zúbky išli na odbyt oveľa lepšie než v rokoch 1941 a 1942. IG Farben prispievala na každého "arbeitra" desiatimi markami na deň. Náklady spojené s prevádzkou plynových komôr sa podarilo znížiť na minimum, naopak výkonnosť výrazne vzrástla. Morálka personálu by sa sotva dala opísať inak než plná nadšenia.

Jara zo spánku vytrhol zvuk budíka z mobilu, zanadával. Obliekol si uniformu štátnej firmy a vyšiel roznášať - aj vašu poštu.

Pytagoriáda

Zadanie:

Žiaci 3.B triedy sa spolu s pani učiteľkou vybrali na výlet. Paľko, Miško, Tomáško a Milan si so sebou každý zobrali 1 batoh. Na pokyn pani učiteľky sa trieda zastavila na čistinke, aby sa deti naolovrantovali.

Paľko má v batohu:

2 karamelky

4 kobry

3 mamby
8 zebry

Úloha:

Určite, s akou pravdepodobnosťou si Paľko z batoha vyberie maškrtu?

.uolam imľev S :einešeiR

Julo je dobrý človek

Julo je dobrý človek, humanista.

Julo pomáha mamičkám s kočíkmi.

Julo kupuje narcisy, biele pastelky aj modré gombičky UNICEFu.

Julo verí v ľudské práva, demokraciu a rovnoprávnosť.

Julo podporuje Dúhový pride.

Julo sa len s bolesťou pozerá na archívne zábery z Dachau.

Julo miluje svoju rodinu a priateľov.

Julo sa stravuje ako vegán a nenosí nič kožené.

Julo jebáva svojho foxteriéra.

Zenová múdrosť

"Kto z Vás môže hodiť kameňom?" spýtal sa Mummon chromých detí.

Rozhostilo sa ticho. Jeden z ošetrovateľov v detskej nemocnici vypľul kožku z čokoládového pudingu a osopil sa na majstra: "Vari nevidíš, ty hlupák, že tie deti sú chromé?"

"Môže žaba z výšky kadiť na hlavu orla?" spýtal sa Mummon.

Ošetrovateľ pochopil a uložil deti spinkať do papundeklových krabíc.

Suzukiho komentár: Mummon je starý lichotník. Ponúkol ošetrovateľovi pozíciu majstra. Kto je však chromý, keď nevie hodiť kameňom a spáva v papundeklovej krabici?

Freudov komentár: Suzukiho matka je stará ochlemtalá kurva a jeho tatko trtká ovce do huby.

Merčiakov komentár: Wamkelekele emsanzi Afrika! Ke Naka!

Reklamná branža

Sloboda

Ondro je veľmajster v sudoku. Jožo je jazvec. Pracuje ako elektroinštalatér.

Ondro a Jožo sú priatelia. Ukazujú si ciciny cez skype.

Jožo chce zomrieť. Poprosí Ondra. Ondro prikývne. Jožo pricestuje. Ondro ho víta. Jožo sa teší. Ondro ho zabije a zje. Komando nestrieľa. Bol to len pojebaný jazvec.

Život v kultúre

Bojovníci za slovenskú kultúru sa trúnku nevyhýbajú.

Pošmyknutie jedného z nich vyvolalo krutý a zlomyseľný posmech u jedného zo spolubojovníkov.

Bol to Michal H.

Potecha srdca

Človek človeku občas zatúži
cenným darom srdce hriať,
dar stužkou citov prekríži
a čaká, čo sa bude diať.

Druhý človek občas netúži,
po tom, čo prvý chce mu dať.
Tým sa v dvoje výber zúži:
Radšej plakať, a či kliať?


Po odrecitovaní vlastnej poémy zoschnutý bezdomovec Tóno vzal spred svojej hrbatej družky Eriky naliaty pohárik okeny a vypil ho sám.

Práca, sociálne veci a rodina

„Anna. Tvoj otec je invalidný dôchodca a náklady na jeho mrzácky život výrazne prevyšujú naše rodinné príjmy. Máš štrnásť rokov – si dospelá. Ak chceš novú čelenku, musíš sa prostituovať. Uvidíme sa pri superstar.“

Otec energicky zložil telefón a so slovami: „Čo sa mykáš, ešte máme 6 minút, to ťa stihnem hodiť aj naspäť k fabrike,“ vybral ohyzdnej, dokrčenej, spotenej kurve z huby protézu kolenného kĺbu a naštartoval babetu.

Na návšteve v Stupave.

Návšteva v Stupave - Katarína Kolníková s kolegami zo skupiny Monty Python.

"Táto babička nás mnohému naučila," povedal Graham Chapman a radšej zomrel na rakovinu.

Ozveny z hajzla

.

.

.

brodiac sa spokojne

nesmiernou ničotou

sám seba prekvapím

dnes miernou pičotou

.

.

.

chcem skákať na trampolíne

a jesť muchy v plastelíne

a vyšťať sa do postieľky

a už nikdy nebyť veľký

.

.

.

Kariéra

"Moja mamička je lekárka, lieči ľudí," povedal 5 ročný Jurko.

"Moja mamička je poistná úradníčka, vybavuje poistenia," s ťažko skrývanou hrdosťou oznámila 6 ročná Evka.

"Moja mamička je maniodepresívny psychopat. Pichá si heroín," prezradila 7 ročná Eliška.

Závan zmeny

Starosta sa veľmi ponáhľal. Ruky na kolesách invalidného vozíka sa mihali, vozidlo aj so svojím pasažierom sa rútilo ulicami obce. Zadychčaný zastavil pred krčmou. Pre jeho opilecké zvyky sa obecné zastupiteľstvo už dávno rozhodlo túto pôvodne bezbariérovú budovu ozdobiť zbytočným schodiskom.

"Ujú," zaujúkal retardovaný starosta pod oknom.

Vo vnútri zasadal revolučný výbor. Skupinka miestnych opilcov sa rozhodla obrátiť situáciu v dávno nefungujúcej obecnej samospráve. Sklamaní demokratickým zriadením, už niekoľko volebných období slopaním a zlostnými pohľadmi voľby bojkotovali. O to väčší bol ich hnev, o to väčšia bola ich nespokojnosť s pomermi. Atmosféra hustla, miestnosťou sa rozliehali požiadavky.

"Preč s tyraniou dementov!" kričal nespokojný nevolič a olizol si soplík z hornej pery

"Viac stromkov! Viac ovocných stromkov!" obhajoval svoje záujmy majiteľ nelegálnej pálenice.

"Dolu s kriplami!"

"Koláče bez práce!"

"Máme holé ruce!"

"Vyššie makroekonomické ukazovatele! Nech žijú makroekonomické ukazovatele!"

"Čistota pol života!"

"Vyjebaný Slovan!" ozvalo sa spod stola.

Ticho, ktoré po tomto zlostnom výkriku zaznelo, prerušilo ďalšie zaujúkanie. Revolučný výbor ustráchane vykukol z okna.

"Ujú!" dožadoval sa svojho starosta. S dobráckym výrazom pohrozil osadenstvu budzogáňom.

Revolučný výbor si bol istý, že ide o príležitosť, ktorej sa treba chopiť. Keď si posledný revolucionár vzal svoj kabátec a vykradol sa zadným vchodom, demokracia si mohla pripísať ďalšie obranné víťazstvo.

Ráno v rodinnom kruhu

I napriek tomu, že Ignác, zvaný Geco, na poľnohospodárskej škole študoval odbor Bezpečnosť pri práci, zostal mierne prekvapený.

Už pri rannom otváraní viečok vedel, že čosi nie je v poriadku. Mamičke zasvietila nad mohutnými nadočnicami svätožiara. Mamičke sa to občas stávalo. Už za života mala vyšliapnuté na posmrtnú kariéru svätice, čo každého riadneho katolíka nutne muselo popudzovať.

Ignác, zvaný Geco, riadnym katolíkom bol. Kostolu sa nevyhýbal a bol zmierený so svojím osudom hriešnika, ku ktorému ho odsúdil praotec Adam. Nacvičenou myšlienočkou poprosil o odpustenie a silným kopancom zlomil mamičkin členok. Gloriola zhasla.

Pozbieral borovičkou rozlámaný krucifix a na znak pokory ho zlepil Duvilaxom. Lepom natrel aj Mesiášov chrbát a pritlačil ho o symbolikou predchnuté drevo. Ježiš teraz pripomínal gymnastu na cvičebných kruhoch. Zrejme bol dobrým cvičencom, nie každý sa totiž na tomto náradí zvládne otočiť dole hlavou. Tvorca ocenil svoj výtvor chrchľavým smiechom.

Smiech ukončil až vrták ručnej vŕtačky. Od samého prekvapenia nad smrteľnou nebezpečnosťou zdanlivo nevinného nástroja sa z Ignáca, zvaného Geco, pomaly vytrácala viera. Mamičkina ozdoba každým otočením kľuky získavala stratený jas.

Na svätého Valentína

Marek Marhuľa, v hip-hopovej komunite miestnej zberne druhotných surovín známy ako MC MarMar, kráčal korzom v povznesenej nálade. Nežne sa ihral s kyticou ruží a do kroku si hvízdal populárny rádiohit. Tu mu však cestu zhatil príšerný úkaz: na chodníku v kaluži, bez života ležalo – rozjebané kuriatko. Páperie sa mu sotva chvelo, no zobáčik otvorilo. A takto pelo, takto pelo:

Všetky krásy toho sveta

naporúdzi boli mi

mohlo som byť ako ten, tá

'lebo lietať nad nimi

Ja štastné som iba keď spím

rýdzu pravdu hlásim ti

tak mi hriechy z mysle sním

a nadžgaj mi ich do riti

Kurací žalm utíchol a Marek sa rozhodol.

Chrčiac a pľuvajúc naokolo, vopchal si ružové puky do úst a ostré stonky si začal bodať do očí.

A keď chlapec dokonal, kuriatko len zažmurkalo, v momente sa oprášilo a ukradlo mu hodinky.

Pašavel

Puch lavórovice prihnal radosť z oživenia prastarých zvykov. Z božej milosti a podradných destilátov zmiešané trúnky neboli milosrdné.

Potom, čo rieka odniesla posledného oslepeného turistu a miestni sa podelili o novozískané majetky, vypukla pekelná scéna plná veselých ľudových kratochvíľ.

Zvratkami ozdobená V3Ska naháňala Huga. Hugo výskal "toro, toro" a plieskal vo vetre červenými bombarďákmi. Ktosi divo súložil s vrčivými výkrikmi: "Kto si? Kto dopiči si?" Horiaci kŕdeľ domácich husí, ktorými sa miestni z neznámych pohnútok snažili nahradiť súčasne olympijský oheň a holubice mieru, svojím rozrušeným gagotom domaľovával obrázok veselice.

Prví prebudivší sa divili. "Kde je učiteľka?" "Kam sa podela naša pohostinná kurvička?"

Netušili, že rieka a tradície so sebou strhli ďalšiu predškolskú vychovávateľku.

Smrť stupavského stokára

Nepriletel na svet v ružovom obláčiku, lež vyplával z fľaštičky tuzemského (vtedy ešte) rumu. Jeho bezradný otecko presne nevedel, čo si s ním počať. Prvorodený ho zastihol nepripraveného v dôležitom rokovaní s priateľmi družstevníkmi, nuž ho dočasne odložil do výfuku svojho obľúbeného kombajnu SK-6 II. Niekoľko dní po besede si na chlapčiatko opäť spomenul a okamžite dal poň poslať. Taktiež vyzval všetky dedinské štetky, aby sa bez meškania dostavili pred jeho dom. Obliekol si čisté tielko, smutného synčeka vzal do náruče, nežne ho zabalil do obrusu, vyklonil sa z okna a začal kričať: Vy ožralé kurvy! Prečo takto žijete? Prečo sa jebete? Kade-tade! Ani samy neviete, ktorá z vás ho splodila! Bodaj vám pánbožko sloním kopytom tie sprosté hlavy rozjebal!!!

Smútočný pochod sa rozhodol neakceptovať ďalšie urážky neznámeho muža prskajúceho z okna pečeňovú paštétu a pozvoľna sa pohol ďalej smerom k cintorínu.

A čo sa týka stupavského stokára, ten sa prešlahol v telefónnej búdke.