I napriek tomu, že Ignác, zvaný Geco, na poľnohospodárskej škole študoval odbor Bezpečnosť pri práci, zostal mierne prekvapený.
Už pri rannom otváraní viečok vedel, že čosi nie je v poriadku. Mamičke zasvietila nad mohutnými nadočnicami svätožiara. Mamičke sa to občas stávalo. Už za života mala vyšliapnuté na posmrtnú kariéru svätice, čo každého riadneho katolíka nutne muselo popudzovať.
Ignác, zvaný Geco, riadnym katolíkom bol. Kostolu sa nevyhýbal a bol zmierený so svojím osudom hriešnika, ku ktorému ho odsúdil praotec Adam. Nacvičenou myšlienočkou poprosil o odpustenie a silným kopancom zlomil mamičkin členok. Gloriola zhasla.
Pozbieral borovičkou rozlámaný krucifix a na znak pokory ho zlepil Duvilaxom. Lepom natrel aj Mesiášov chrbát a pritlačil ho o symbolikou predchnuté drevo. Ježiš teraz pripomínal gymnastu na cvičebných kruhoch. Zrejme bol dobrým cvičencom, nie každý sa totiž na tomto náradí zvládne otočiť dole hlavou. Tvorca ocenil svoj výtvor chrchľavým smiechom.
Smiech ukončil až vrták ručnej vŕtačky. Od samého prekvapenia nad smrteľnou nebezpečnosťou zdanlivo nevinného nástroja sa z Ignáca, zvaného Geco, pomaly vytrácala viera. Mamičkina ozdoba každým otočením kľuky získavala stratený jas.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániť