30. apríla 2011

Potecha srdca

Človek človeku občas zatúži
cenným darom srdce hriať,
dar stužkou citov prekríži
a čaká, čo sa bude diať.

Druhý človek občas netúži,
po tom, čo prvý chce
mu dať.
Tým sa v dvoje výber zúži:
Radšej plakať, a či kliať?


Po odrecitovaní vlastnej poémy zoschnutý bezdomovec Tóno vzal spred svojej hrbatej družky Eriky naliaty pohárik okeny a vypil ho sám.

27. apríla 2011

Práca, sociálne veci a rodina

Anna. Tvoj otec je invalidný dôchodca a náklady na jeho mrzácky život výrazne prevyšujú naše rodinné príjmy. Máš štrnásť rokov – si dospelá. Ak chceš novú čelenku, musíš sa prostituovať. Uvidíme sa pri superstar.“


Otec energicky zložil telefón a so slovami: „Čo sa mykáš, ešte máme 6 minút, to ťa stihnem hodiť aj naspäť k fabrike,“ vybral ohyzdnej, dokrčenej, spotenej kurve z huby protézu kolenného kĺbu a naštartoval babetu.


26. apríla 2011

Na návšteve v Stupave.



Návšteva v Stupave - Katarína Kolníková s kolegami zo skupiny Monty Python.

"Táto babička nás mnohému naučila," povedal Graham Chapman a radšej zomrel na rakovinu.

25. apríla 2011

Ozveny z hajzla

.

.

.

brodiac sa spokojne

nesmiernou ničotou

sám seba prekvapím

dnes miernou pičotou

.

.

.

chcem skákať na trampolíne

a jesť muchy v plastelíne

a vyšťať sa do postieľky

a už nikdy nebyť veľký

.

.

.


20. apríla 2011

Kariéra

"Moja mamička je lekárka, lieči ľudí," povedal 5 ročný Jurko.

"Moja mamička je poistná úradníčka, vybavuje poistenia," s ťažko skrývanou hrdosťou oznámila 6 ročná Evka.

"Moja mamička je maniodepresívny psychopat. Pichá si heroín," prezradila 7 ročná Eliška.

16. apríla 2011

Závan zmeny

Starosta sa veľmi ponáhľal. Ruky na kolesách invalidného vozíka sa mihali, vozidlo aj so svojím pasažierom sa rútilo ulicami obce. Zadychčaný zastavil pred krčmou. Pre jeho opilecké zvyky sa obecné zastupiteľstvo už dávno rozhodlo túto pôvodne bezbariérovú budovu ozdobiť zbytočným schodiskom.

"Ujú," zaujúkal retardovaný starosta pod oknom.

Vo vnútri zasadal revolučný výbor. Skupinka miestnych opilcov sa rozhodla obrátiť situáciu v dávno nefungujúcej obecnej samospráve. Sklamaní demokratickým zriadením, už niekoľko volebných období slopaním a zlostnými pohľadmi voľby bojkotovali. O to väčší bol ich hnev, o to väčšia bola ich nespokojnosť s pomermi. Atmosféra hustla, miestnosťou sa rozliehali požiadavky.

"Preč s tyraniou dementov!" kričal nespokojný nevolič a olizol si soplík z hornej pery

"Viac stromkov! Viac ovocných stromkov!" obhajoval svoje záujmy majiteľ nelegálnej pálenice.

"Dolu s kriplami!"

"Koláče bez práce!"

"Máme holé ruce!"

"Vyššie makroekonomické ukazovatele! Nech žijú makroekonomické ukazovatele!"

"Čistota pol života!"

"Vyjebaný Slovan!" ozvalo sa spod stola.

Ticho, ktoré po tomto zlostnom výkriku zaznelo, prerušilo ďalšie zaujúkanie. Revolučný výbor ustráchane vykukol z okna.

"Ujú!" dožadoval sa svojho starosta. S dobráckym výrazom pohrozil osadenstvu budzogáňom.

Revolučný výbor si bol istý, že ide o príležitosť, ktorej sa treba chopiť. Keď si posledný revolucionár vzal svoj kabátec a vykradol sa zadným vchodom, demokracia si mohla pripísať ďalšie obranné víťazstvo.

10. apríla 2011

Ráno v rodinnom kruhu

I napriek tomu, že Ignác, zvaný Geco, na poľnohospodárskej škole študoval odbor Bezpečnosť pri práci, zostal mierne prekvapený.

Už pri rannom otváraní viečok vedel, že čosi nie je v poriadku. Mamičke zasvietila nad mohutnými nadočnicami svätožiara. Mamičke sa to občas stávalo. Už za života mala vyšliapnuté na posmrtnú kariéru svätice, čo každého riadneho katolíka nutne muselo popudzovať.

Ignác, zvaný Geco, riadnym katolíkom bol. Kostolu sa nevyhýbal a bol zmierený so svojím osudom hriešnika, ku ktorému ho odsúdil praotec Adam. Nacvičenou myšlienočkou poprosil o odpustenie a silným kopancom zlomil mamičkin členok. Gloriola zhasla.

Pozbieral borovičkou rozlámaný krucifix a na znak pokory ho zlepil Duvilaxom. Lepom natrel aj Mesiášov chrbát a pritlačil ho o symbolikou predchnuté drevo. Ježiš teraz pripomínal gymnastu na cvičebných kruhoch. Zrejme bol dobrým cvičencom, nie každý sa totiž na tomto náradí zvládne otočiť dole hlavou. Tvorca ocenil svoj výtvor chrchľavým smiechom.

Smiech ukončil až vrták ručnej vŕtačky. Od samého prekvapenia nad smrteľnou nebezpečnosťou zdanlivo nevinného nástroja sa z Ignáca, zvaného Geco, pomaly vytrácala viera. Mamičkina ozdoba každým otočením kľuky získavala stratený jas.

9. apríla 2011

Na svätého Valentína

Marek Marhuľa, v hip-hopovej komunite miestnej zberne druhotných surovín známy ako MC MarMar, kráčal korzom v povznesenej nálade. Nežne sa ihral s kyticou ruží a do kroku si hvízdal populárny rádiohit. Tu mu však cestu zhatil príšerný úkaz: na chodníku v kaluži, bez života ležalo – rozjebané kuriatko. Páperie sa mu sotva chvelo, no zobáčik otvorilo. A takto pelo, takto pelo:



Všetky krásy toho sveta

naporúdzi boli mi

mohlo som byť ako ten, tá

'lebo lietať nad nimi



Ja štastné som iba keď spím

rýdzu pravdu hlásim ti

tak mi hriechy z mysle sním

a nadžgaj mi ich do riti



Kurací žalm utíchol a Marek sa rozhodol.

Chrčiac a pľuvajúc naokolo, vopchal si ružové puky do úst a ostré stonky si začal bodať do očí.


A keď chlapec dokonal, kuriatko len zažmurkalo, v momente sa oprášilo a ukradlo mu hodinky.

4. apríla 2011

Pašavel

Puch lavórovice prihnal radosť z oživenia prastarých zvykov. Z božej milosti a podradných destilátov zmiešané trúnky neboli milosrdné.

Potom, čo rieka odniesla posledného oslepeného turistu a miestni sa podelili o novozískané majetky, vypukla pekelná scéna plná veselých ľudových kratochvíľ.

Zvratkami ozdobená V3Ska naháňala Huga. Hugo výskal "toro, toro" a plieskal vo vetre červenými bombarďákmi. Ktosi divo súložil s vrčivými výkrikmi: "Kto si? Kto dopiči si?" Horiaci kŕdeľ domácich husí, ktorými sa miestni z neznámych pohnútok snažili nahradiť súčasne olympijský oheň a holubice mieru, svojím rozrušeným gagotom domaľovával obrázok veselice.

Prví prebudivší sa divili. "Kde je učiteľka?" "Kam sa podela naša pohostinná kurvička?"

Netušili, že rieka a tradície so sebou strhli ďalšiu predškolskú vychovávateľku.

3. apríla 2011

Smrť stupavského stokára

Nepriletel na svet v ružovom obláčiku, lež vyplával z fľaštičky tuzemského (vtedy ešte) rumu. Jeho bezradný otecko presne nevedel, čo si s ním počať. Prvorodený ho zastihol nepripraveného v dôležitom rokovaní s priateľmi družstevníkmi, nuž ho dočasne odložil do výfuku svojho obľúbeného kombajnu SK-6 II. Niekoľko dní po besede si na chlapčiatko opäť spomenul a okamžite dal poň poslať. Taktiež vyzval všetky dedinské štetky, aby sa bez meškania dostavili pred jeho dom. Obliekol si čisté tielko, smutného synčeka vzal do náruče, nežne ho zabalil do obrusu, vyklonil sa z okna a začal kričať: Vy ožralé kurvy! Prečo takto žijete? Prečo sa jebete? Kade-tade! Ani samy neviete, ktorá z vás ho splodila! Bodaj vám pánbožko sloním kopytom tie sprosté hlavy rozjebal!!!

Smútočný pochod sa rozhodol neakceptovať ďalšie urážky neznámeho muža prskajúceho z okna pečeňovú paštétu a pozvoľna sa pohol ďalej smerom k cintorínu.

A čo sa týka stupavského stokára, ten sa prešlahol v telefónnej búdke.