Ako syfilitický úd
vnikli sme,
medzi vlhké steny
ohanbia matky prírody.
Možno to najskôr chcela,
možno sa jej to páčilo,
až kým nezistila,
že nie sme nežní milenci,
ale kokoti.
Grobianskí.
Nežná Kvetana odložila svoj batikovaný denníček a poňala sa topiť ratolesti v plastovej vaničke.
Zísť z uhlíkovej stopy čosi stojí.
Konecne je to spat! Parada, len tak dalej.
OdpovedaťOdstrániť