Uhol pohľadu

Karol pracuje v továrni na zábavu. Pri páse. Sedí a sústredene skladá súčiastky rozmanitých produktov.

Karol je vizionár. Nevidí pred sebou nezmyselné beztvaré pičoviny, ale radostné úsmevy rodín pri televíznych prijímačoch, vášnivý hlas víťaza hitparády sprevádzajúci úspešných podnikateľov pri nákupe golfových mokasín, dvanásťročné ženy, ktoré si obkresľujú obrázky z módneho magazínu na svoje tváre.

Do továrne prichádza aj nový zamestnanec Jonatán. Pri pohľade na pás však nevidí dych vyrážajúce obrazy nádherného sveta, ale realitu.

Karol teda zostal veľmi prekvapený, keď si všimol, že nový kolega má vlastné predlaktie zaborené v pažeráku a z nosa mu trčia črevá.

Dlho však neotáľal. S jasným zámerom chytil nebožtíka za ochabnuté rameno a prekotil ho na pás.

Karolovu myseľ okamžite prežiarili vízie nebývalej krásy.

Ambície

Jaro zaspal a začal snívať. Snívalo sa mu o čiernej dôstojníckej uniforme jednotiek SS-Totenkopfverbände. Sníval o ostnatých drôtoch, strápených tvárach bez života, vychrtlých postavách v pásikových zdrapoch oblečenia. Sníval o zlostných nemeckých poveloch. Sníval o komore, zvnútra pokrytej akvamarínom zlúčenín kyanidu.

Vo sne plavne preletel k bráne s nápisom "Arbeit macht frei". Videl samého seba, prechádzať pásom smrti medzi vonkajším a vnútorným oplotením. Sledoval strážnikov s nabitými samopalmi, ktorí údermi pažieb, kopancami a nadávkami usmerňovali pohyb najnovšieho transportu. Všetci vdychovali pach tiel spaľovaných v nedaľekom krematóriu. Tlak vzduchu nedovolil dymu unikať a ten sa dusivo šíril popri zemi ako zhmotnenie ľudského utrpenia.

Jaro vo sne vošiel do svojej kancelárie. Usadil sa do kresla a preleštil Železný kríž I. triedy. Pyšne sa zadíval na smrtihlava na golieri svojho saka. Všetky ekonomické ukazovatele prezentovali projekt ako mimoriadne úspešný. Zlaté zúbky išli na odbyt oveľa lepšie než v rokoch 1941 a 1942. IG Farben prispievala na každého "arbeitra" desiatimi markami na deň. Náklady spojené s prevádzkou plynových komôr sa podarilo znížiť na minimum, naopak výkonnosť výrazne vzrástla. Morálka personálu by sa sotva dala opísať inak než plná nadšenia.

Jara zo spánku vytrhol zvuk budíka z mobilu, zanadával. Obliekol si uniformu štátnej firmy a vyšiel roznášať - aj vašu poštu.

Pytagoriáda

Zadanie:

Žiaci 3.B triedy sa spolu s pani učiteľkou vybrali na výlet. Paľko, Miško, Tomáško a Milan si so sebou každý zobrali 1 batoh. Na pokyn pani učiteľky sa trieda zastavila na čistinke, aby sa deti naolovrantovali.

Paľko má v batohu:

2 karamelky

4 kobry

3 mamby
8 zebry

Úloha:

Určite, s akou pravdepodobnosťou si Paľko z batoha vyberie maškrtu?

.uolam imľev S :einešeiR

Julo je dobrý človek

Julo je dobrý človek, humanista.

Julo pomáha mamičkám s kočíkmi.

Julo kupuje narcisy, biele pastelky aj modré gombičky UNICEFu.

Julo verí v ľudské práva, demokraciu a rovnoprávnosť.

Julo podporuje Dúhový pride.

Julo sa len s bolesťou pozerá na archívne zábery z Dachau.

Julo miluje svoju rodinu a priateľov.

Julo sa stravuje ako vegán a nenosí nič kožené.

Julo jebáva svojho foxteriéra.

Zenová múdrosť

"Kto z Vás môže hodiť kameňom?" spýtal sa Mummon chromých detí.

Rozhostilo sa ticho. Jeden z ošetrovateľov v detskej nemocnici vypľul kožku z čokoládového pudingu a osopil sa na majstra: "Vari nevidíš, ty hlupák, že tie deti sú chromé?"

"Môže žaba z výšky kadiť na hlavu orla?" spýtal sa Mummon.

Ošetrovateľ pochopil a uložil deti spinkať do papundeklových krabíc.

Suzukiho komentár: Mummon je starý lichotník. Ponúkol ošetrovateľovi pozíciu majstra. Kto je však chromý, keď nevie hodiť kameňom a spáva v papundeklovej krabici?

Freudov komentár: Suzukiho matka je stará ochlemtalá kurva a jeho tatko trtká ovce do huby.

Merčiakov komentár: Wamkelekele emsanzi Afrika! Ke Naka!

Reklamná branža

Sloboda

Ondro je veľmajster v sudoku. Jožo je jazvec. Pracuje ako elektroinštalatér.

Ondro a Jožo sú priatelia. Ukazujú si ciciny cez skype.

Jožo chce zomrieť. Poprosí Ondra. Ondro prikývne. Jožo pricestuje. Ondro ho víta. Jožo sa teší. Ondro ho zabije a zje. Komando nestrieľa. Bol to len pojebaný jazvec.

Život v kultúre

Bojovníci za slovenskú kultúru sa trúnku nevyhýbajú.

Pošmyknutie jedného z nich vyvolalo krutý a zlomyseľný posmech u jedného zo spolubojovníkov.

Bol to Michal H.

Potecha srdca

Človek človeku občas zatúži
cenným darom srdce hriať,
dar stužkou citov prekríži
a čaká, čo sa bude diať.

Druhý človek občas netúži,
po tom, čo prvý chce mu dať.
Tým sa v dvoje výber zúži:
Radšej plakať, a či kliať?


Po odrecitovaní vlastnej poémy zoschnutý bezdomovec Tóno vzal spred svojej hrbatej družky Eriky naliaty pohárik okeny a vypil ho sám.

Práca, sociálne veci a rodina

„Anna. Tvoj otec je invalidný dôchodca a náklady na jeho mrzácky život výrazne prevyšujú naše rodinné príjmy. Máš štrnásť rokov – si dospelá. Ak chceš novú čelenku, musíš sa prostituovať. Uvidíme sa pri superstar.“

Otec energicky zložil telefón a so slovami: „Čo sa mykáš, ešte máme 6 minút, to ťa stihnem hodiť aj naspäť k fabrike,“ vybral ohyzdnej, dokrčenej, spotenej kurve z huby protézu kolenného kĺbu a naštartoval babetu.