Snack Bar Jedenástka

"Heil Hitler!" slušne pozdravil recidivista Vlado a pripažil pravicu. Potrpel si totiž na zdvorilosť. Objednal si malú borovičku. Keď mu krčmár nalial trojdecový pohár, Vlado odšuchtal k prázdnemu stolu a posadil sa. Vypil borovičku a rozvážne sa vydávil do popolníka.

---

Štuchancami sa k baru pretlačil Igor, veterán Jedenástky. Vraj sa ponáhľa, lebo už je temer deväť a nestihol ešte ani zmastiť ženu, ani strieskať deti. Každé dieťa už býva vo vlastnom a kým ich všetky navštívi, bude aj polnoc. Za komunistov bolo lepšie, deti mal doma. "Tradícia je tradícia," zakončil a s bicyklovou reťazou v ruke vykročil do tmy pred Snack Barom Jedenástka.

---

Občiansky aktivista Johann sa celému Snack Baru pochválil, ako zaraz vyrieši problémy s neprispôsobivými občanmi a túlavými psami - spojí nízkoprahovú ubytovňu s útulkom pre psy. Zvíťazí hladnejšia skupina. Osadenstvo Jedenástky sa zhodlo, že Johann by mal ašpirovať na politickú funkciu.

---

Tesne pred záverečnou sa tehotná čašníčka Ilona dostala do fyzickej potýčky s recidivistom Vladom. Ilona bitku neprehrala.

Mačacie nebíčko

Možnosť, že by bola tupá, jebnutá piča, si Monika nepripúšťala. Okrem trtkania totiž vynikala ešte v jednej oblasti - vedela dokonale predstierať svoje absolútne pracovné vyťaženie. O tom, že tupou, jebnutou pičou bola, však nebolo žiadnych pochýb.

Monika tiež vedela svoje jebnuté nápady výnimočne kvetnato vychvaľovať. Zväčša šlo o obratne zamaskované kupliarstvo. Pod zavádzajúcou hlavičkou eventového marketingu sa skryli i uslizené papule impotentných papalášov, prisaté na loná mladučkých modeliek. Niekto by to pomenoval len zvukomalebne - dávením. Monika tomu vravela úspech.

---

Samuel, obyvateľ susedného paneláku, rád zajebával mačky lopatou. Mnohí sa naňho preto zlostili, nazývali ho netvorom a vyhrážali sa mu fyzickou likvidáciou či trestným stíhaním. Niektorí však svoju zlosť skrývali za ľútosť. Vraj jeho život musí byť mimoriadne prázdny, studený a nudný, keď musí zajebávať nevinné zvieratká lopatou. Takéto vyjadrenia boli veľmi kúl, zneli skoro ako z nejakého artového filmu.

Ľudia nechápali, že vraždenie umňaukaných potvoriek bolo to jediné, čo Samuela chránilo pred prázdnotou, chladom a nudou vlastného života. Ostatní predsa nemali ani to a tak im neostávalo, než Samuelovi závidieť náplň života.

---

Monika sa naopak cítila nenaplnená. Nielenže veľkosť penisu jej nového priateľa bola nepriamo úmerná jeho účtovnej hodnote (mal Maserati), chýbalo jej ešte čosi. Niečo malé a chlpaté, prítulné, nežné a pritom samostatné, aby sa na to mohla počas početných výtrtov na pár dní vyjebať. Voľba bola jasná - kúpi si mačku.

Samuel so záujmom sledoval nového štvornožca - prisťahovalca do paneláku naproti. Dlhé večery trávil plánovaním dômyselných spôsobov, ktorými by sa prepracoval k mačičke. Nespočetne mnoho krát si na plyšovej makete skúšal ten správny úder. Skúšal krátke údery zápästím i dlhočizné odpaly s príklepom. Konečne našiel úder, ktorý mu vyhovoval.

---

Aj keď by nešťastný zablúdilec na tento blog čakal rozpleštenú mačaciu hlávku, tento príbeh sa končí inak. Mačka sa totiž pod tlakom života s tupou, jebnutou pičou radšej sama vyjebala z okna a uškvarila sa na električkovom vedení. Samuel zosmutnel. Na túto mačku sa až príliš tešil a teraz boli jeho lovecké nádeje zmarené. Lopatu si od smútku zajebal doprostred čela a naposledy s bolesťou vydýchol.

Generačná výmena názorov

Petrov otec je narkoman. Toto povolanie je dnes už čosi vzácne, Petrov otec zostáva azda posledným narkomanom v celučičkej Stupave. Petrov otec považuje narkomániu za čosi cnostné a starosvetské, za vymierajúcu tradíciu. Byť narkomanom je náročné a nebezpečné. Môžete sa predávkovať a umrieť.

Naproti tomu, v Stupave je mnoho feťákov. Feťákom v podstate nič nehrozí, odhliadnuc od hovoriacej mačky a 45 centimetrovej erekcie. Alebo vám môže zajebať aj inak.

Peter je feťák. Nerozumie otcovmu odhodlaniu plniť svoje poslanie. Peter rád fetuje a neznáša otcovu hudbu. Má rád svoju hudbu. Petrov otec si svoju hudbu vždy púšťa, keď je Peter unavený po prefetovanej noci. Celú noc sa natriasal na svoju hudbu. Petra otcova hudba vždy rozčúli. Ako aj tento raz.

Otec sa na svoju hudbu nenatriasa, lež pokojne sedí na kuchynskej lavici. Podriemkava. Petrovi zajebalo, preto otca udrie kľúčom z golasady. Otec sa prekopŕcne, nahmatá pod lavicou vypchatého tchora a hodí ho po synovi. Peter nerozumie, myslí si, že je predávkovaný. Otec pribehne a kopne zmäteného Petra do prirodzenia. Peter sa za zvuku nenávidených gitár skrbáľa na zem.

Na scénu prichádza opitý dedo. Sekerou jebne po šiji syna aj vnuka. Takéto kurvy živiť nebude.

Milovník prírody

Zolino, umelec našich čias, si zaumienil konečne preraziť. Miestnej ožranpunkovej skupine preto napísal text pesničky.

Znel takto:

V krajine jazvecov,
neviem byť nad vecou.
Biela-čierna krásota,
farebnosť je prázdnota.

(R)
Jazvec, jazvec,
veľká vec,
oblíž kokot,
zedz palec.

Zúbky, ušká, jazýčky,
najebem do pesničky.
Estetiku jazveca
najebem zas do vreca.

(R)

Mám jazveca vo vreci,
vrece visí na pleci.
Niekto robí ráno kliky,
ja mám zasa iné zvyky.

Ľudia zvyky prepáčia,
aj keď sa im nepáčia.
Veď najavo nedávam,
že jazvece jebávam.

(R)

Zoli bol so sebou nadmieru spokojný.

"Nik nikdy nepríde na to, čo som svojou lyrikou myslel."

A odišiel za svojou ryšavou milenkou, tam, kde líšky dávajú dobrú noc.

Na ceste za šťastím

Vinco po roku odvykačky vzal svoj zhyzdený rozum do hrsti.

"Môj život je lemovaný samými znamenitými úspechmi," bilancoval.

"Mám krásnu ženu a dve vydarené deti."

"V kariére som dosiahol samotný vrchol. Nik v celom obludáriu nezožerie naraz toľko azbestu."

Pocit sebeuspokojenia, ktorý kedysi prinášala droga, sa však nedostavil. Keď Vinco dovykašliaval posledné ružovkasté zhúžvance, predostrel rodine svoje rozhodnutie: "Hádam by som si mal zajebať s nejakým buzerantom z Pokecu."

Spomienka na Ezopa

Výbeh pred kurínom v onen slnečný deň ponúkal svojmu obyvateľstvu príjemný pobyt na čerstvom vzduchu. Boli tam všetky, okrem jednej.

Sliepočka Žanet, tá pýcha nelietavej hydiny, totiž nikdy nenašla zaľúbenie v tradičných slepačích aktivitách, akou je napríklad tupé skackanie po dvore. Namiesto toho v improvizovaných podmienkach svojho bidielka vyvíjala nové technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Vedecká práca jej nepriniesla mnoho priazne zo strany príslušníkov svojho plemena, leda ak zlomyseľné ďobnutie do krku. No ona naďalej zanovito zobáčikom do prachu črtala zložité schémy, trpezlivo spracúvala vzorec za vzorcom. Stála na prahu objavu, ktorý by priniesol niekoľkonásobné zvýšenie efektivity premeny energie v geotermálnych elektrárňach, v zanietenej mysli už formulovala svoju prezentáciu na medzinárodnom energetickom kongrese...

No tu prišiel gazda v ogrcanej košeli, hrubou rukou chytil Žanet za krk, presvedčil sa, že opäť nezniesla jediné vajce, hrdzavým žabykláčom jej odjebal hlavu a odkopol ju na hnojisko.

Kurínom sa snáď dodnes nesú ozveny potlesku desiatok zakrslých krídiel.

Fedorova nová vášeň

Fedor sedel na obrubníku a utieral si sopeľ do rukáva. Plakal, tak ako na začiatku každého všedného dňa. Len čo rozlepil oči, okamžite sa mu zaliali slzami. Neprestávali sa rinúť celé hodiny, kým akýmikoľvek prostriedkami neotupil zvyšky svojich citov.


Fedor totiž trpel otrasnými preludmi, inak nazývané skutočnosťou. Ich desivosť spočívala v absolútnej nezaujímavosti, sterilnej bezvýraznosti a beztvarosti. Čriepky reality, Fedorom zvané "otravné pičoviny", zahŕňali pomalých chodcov, televíziu, nahlas telefonujúcich spolucestujúcich, dobrákov vždy ochotných pomôcť, jeho matku a skupinu Elán.


Pre Fedora bolo kruté si uvedomiť, že rovnako beztvarý, sivý a mdlý je aj on sám. Zúfalý, začal zvažovať únik zo začarovaného kruhu neustáleho nákupu a konzumácie drog, striedaných obludnými stavmi triezvosti.


Dlho dumal, až kým neprišlo osvietenie. V tom výnimočnom momente prišiel k poznaniu, že sú len dva spôsoby, ktorými sa odlíšiť od ostatných ľudí, ako sa vynoriť z desivo pokojného mora obyčajnosti. Buď prejaví svoju výnimočnosť blogom s príspevkami o svojich náladách, amatérskymi ekonomickými analýzami, zúfalo slabými haiku a pohľadmi na vnútropolitickú situáciu, alebo si pripraví šalát z červenej repy, artyčokov a nadrobno nasekaných novorodeniatok.


Fedor si napokon vybral morálne menej závadnú alternatívu. Jeho blog sa stal jedným z najpopulárnejsích blogov vôbec. Zverejnené recepty priniesli radosť mnohým jeho napodobiteľom.

Uhol pohľadu

Karol pracuje v továrni na zábavu. Pri páse. Sedí a sústredene skladá súčiastky rozmanitých produktov.

Karol je vizionár. Nevidí pred sebou nezmyselné beztvaré pičoviny, ale radostné úsmevy rodín pri televíznych prijímačoch, vášnivý hlas víťaza hitparády sprevádzajúci úspešných podnikateľov pri nákupe golfových mokasín, dvanásťročné ženy, ktoré si obkresľujú obrázky z módneho magazínu na svoje tváre.

Do továrne prichádza aj nový zamestnanec Jonatán. Pri pohľade na pás však nevidí dych vyrážajúce obrazy nádherného sveta, ale realitu.

Karol teda zostal veľmi prekvapený, keď si všimol, že nový kolega má vlastné predlaktie zaborené v pažeráku a z nosa mu trčia črevá.

Dlho však neotáľal. S jasným zámerom chytil nebožtíka za ochabnuté rameno a prekotil ho na pás.

Karolovu myseľ okamžite prežiarili vízie nebývalej krásy.

Ambície

Jaro zaspal a začal snívať. Snívalo sa mu o čiernej dôstojníckej uniforme jednotiek SS-Totenkopfverbände. Sníval o ostnatých drôtoch, strápených tvárach bez života, vychrtlých postavách v pásikových zdrapoch oblečenia. Sníval o zlostných nemeckých poveloch. Sníval o komore, zvnútra pokrytej akvamarínom zlúčenín kyanidu.

Vo sne plavne preletel k bráne s nápisom "Arbeit macht frei". Videl samého seba, prechádzať pásom smrti medzi vonkajším a vnútorným oplotením. Sledoval strážnikov s nabitými samopalmi, ktorí údermi pažieb, kopancami a nadávkami usmerňovali pohyb najnovšieho transportu. Všetci vdychovali pach tiel spaľovaných v nedaľekom krematóriu. Tlak vzduchu nedovolil dymu unikať a ten sa dusivo šíril popri zemi ako zhmotnenie ľudského utrpenia.

Jaro vo sne vošiel do svojej kancelárie. Usadil sa do kresla a preleštil Železný kríž I. triedy. Pyšne sa zadíval na smrtihlava na golieri svojho saka. Všetky ekonomické ukazovatele prezentovali projekt ako mimoriadne úspešný. Zlaté zúbky išli na odbyt oveľa lepšie než v rokoch 1941 a 1942. IG Farben prispievala na každého "arbeitra" desiatimi markami na deň. Náklady spojené s prevádzkou plynových komôr sa podarilo znížiť na minimum, naopak výkonnosť výrazne vzrástla. Morálka personálu by sa sotva dala opísať inak než plná nadšenia.

Jara zo spánku vytrhol zvuk budíka z mobilu, zanadával. Obliekol si uniformu štátnej firmy a vyšiel roznášať - aj vašu poštu.

Pytagoriáda

Zadanie:

Žiaci 3.B triedy sa spolu s pani učiteľkou vybrali na výlet. Paľko, Miško, Tomáško a Milan si so sebou každý zobrali 1 batoh. Na pokyn pani učiteľky sa trieda zastavila na čistinke, aby sa deti naolovrantovali.

Paľko má v batohu:

2 karamelky

4 kobry

3 mamby
8 zebry

Úloha:

Určite, s akou pravdepodobnosťou si Paľko z batoha vyberie maškrtu?

.uolam imľev S :einešeiR